Nekonečný boj – Maslo verzus margarín
Margarín vynašiel chemik Hippolyte Mege-Mouries vo Francúzsku už pred 150 rokmi a odvtedy súperí s maslom. Prišiel s produktom vyrobeným z hovädzieho loja a odstredeného mlieka ako lacnejšou náhradou masla. Túto novinku si nechal patentovať ale najprv sa vôbec neujal tak patent predal. Krátko na to sa rozbehla v Nemecku fabrika na výrobu margarínu. Neskôr sa otvorili ďalšie v USA až sa stal z margarínu celosvetový boom. Ako to však býva Mege-Mouries na tom nezarobil nič a zomrel v chudobe. V roku 1871 si patentoval američan Henry W. Bradly margarín vyrobený zmesou rastlinného a živočíšneho tuku. Jeho úspech bol taký obrovský, že začal prvý súboj s maslom. Na začiatku 20. storočia sa vedcom podarilo premeniť tekuté rastlinné tuky na tuhé a tak mohli nahradiť aj živočíšne tými rastlinnými, ide o tzv. hydrorafináciu. Toto vylepšenie prišlo práve vhod, nakoľko vo svete vládla hospodárska kríza. Nasledujúce roky sa neustále odborníci doťahovali, či je lepšie maslo alebo margarín a jemu tomu tak do dnes.
Najprv sa javil margarín ako zdravšia alternatíva masla, keďže živočíšne tuky obsahujú cholesterol no časom sa ukázalo že margarín obsahuje transformy mastných kyselín, ktoré vznikajú pri hydrogenácii a tie taktiež zvyšujú cholesterol. Zástancovia masla považujú margarín za niečo umelé a neprirodzené, pričom maslo je prírodnou potravinou ktorá je tu od nepamäti.
Aj tu platí, že nič nie je čierne alebo biele.
Už vieme, že cholesterol sa nachádza výlučne len v potrave živočíšneho pôvodu, žiadna rastlina ani jej časť cholesterol neobsahuje. Cholesterol však zvyšujú trans mastné kyseliny a nasýtené mastné kyseliny. Práve margarín pripravený hydrogenizáciou je zdrojom trans mastných kyselín.
V súčasnosti sa moderné a kvalitné margaríny vyrábajú už inou metódou. Čím je stužený tuk lacnejší a tuhší, tak je predpoklad že obsahuje viac trans mastných kyselín.
V súčasnosti žiadny zákon neupravuje povinnosť výrobcov uvádzať na obale presné množstvo trans mastných kyselín. Niektorí výrobcovia sa rozhodli, že ich budú uvádzať dobrovoľne, je to väčšinou na kvalitných margarínoch. Dánsko je jediná krajina v EU, ktorá legislatívou upravuje limit trans mastných kyselín na 2 g na 100 g tuku.
Niektoré kvalitné margaríny obsahujú fytosteroly, ide o látky, ktoré aktívne znižujú hladinu cholesterolu v krvi. Tieto látky sa môžu samozrejme pridávať aj do masla, je to len záležitosť výroby. Maslo zvyšuje hladinu cholesterolu menej ako lacný hydrogenizovaný margarín.
Ak by sme to mali zhrnúť, dilemou nie je, či si vybrať na raňajky maslo alebo kvalitný margarín ak počas dňa budeme konzumovať rôzne polotovary a hotové potraviny, pri ktorých TFA (podiel trans mastných kyselín) nikto nekontroluje. Najúčinnejším bojovníkom proti cholesterolu však stále zostáva pohyb.
Comments are closed
